Či za Mečiara, Dzurindu a Fica, oligarchia bohatne rovnako !

Slovensko po 25 rokoch trhového hospodárstva /kapitalizmu/ je v stave dlhodobej krízy. Aj keď príchod trhového hospodárstva prinieslo množstvo tovarov v obchodoch po celý rok, kvalita týchto výrobkov je čoraz viac pochybnejšia. Na druhej strane však „z ponuky“ zmizlo lacné bývanie, bezplatné zdravotníctvo, školstvo. Obrovský kapitál vybudovaný našimi otcami a dedami po 2.svetovej vojne, ktorý mal slúžiť nám všetkým, bol v rôznych privatizáciách buď privlastnený úzkou skupinou ľudí, ktorí ho vytunelovali, teda fabriky zavreli, ľudí prepustili na ulicu a získané financie použili na iné svoje podnikanie, alebo bol za tučné provízie predaný zahraničným kapitalistom.

Keď sa drancuje naše spoločné bohatstvo

Kedysi sebestačné poľnohospodárstvo bolo zlikvidované a dnes dovážame väčšinu potravín, ktoré by sme boli schopní vypestovať sami. Krajina ako celok bola neuveriteľne zadĺžená. Dnešné Slovensko tak predstavuje hračku v rukách veľkých zahraničných kapitalistov.

Z privatizérov, korupčníkov sa stali bohatí ľudia, ktorí sú prezentovaní ako tí úspešní. Kým na jednej strane vznikla skupina neuveriteľne bohatých ľudí, na druhej strane sa zjavila nezamestnanosť, strach o prácu, práca za smiešnu mzdu ba až extrémna chudoba v podobe rómskych chatrčí. Dlhodobé ochorenie dokáže rodinu ekonomicky likvidovať.

A rozdiely sa ďalej zväčšujú. Dzurindova neoliberálna vláda výrazne znížila dane bohatým, kým nezamestnaným znížila dávky hlboko pod hranicu chudoby. Ponúkla daňové prázdniny a priame dotácie pre zahraničných investorov, ktorí zaviedli režim otrockej práce, bránia organizovaniu sa v odboroch, čím zvýšili stupeň vykorisťovania. Pokúsila sa privatizovať školstvo a zdravotníctvo. Boj podnikateľov o vyššie zisky zavŕšila tým, že sprivatizovala dôchodky (slávny II.tzv.pilier), čím pracujúcim zobrala poslednú istotu, istotu príjmu v starobe a nahradila ho lotériou.

Či neoliberál, či sociálnydemokrat… oligarchia bohatne rovnako

Ficova vláda, ako typická sociálnodemokratická vláda spomalila do očí bijúce prechmaty neoliberálov, ale nezvrátila váhy v prospech pracujúcich. Ba naopak jednotliví podnikatelia, skrývajúci sa za touto vládou, využili prístup k zdrojom z eurofondov, či štátnych zákazok k ďalšiemu obohacovaniu sa.

Sme presvedčení, že riešením nie sú snahy o sociálnu trhovú ekonomiku ako navrhujú sociálnodemokratickí politici. Príkladom takejto ekonomiky je práve západná Európa, ktorá sama upúšťa od tohto modelu, odoberá čoraz viac sociálnych istôt pracujúcim. Sociálne trhové hospodárstvo je len dočasným ústupkom podnikateľov v čase silného sociálneho hnutia. Pre povojnovú západnú Európu silnou hrozbou a sociálnou konkurenciou boli krajiny socialistického bloku, ktoré bezplatne zabezpečovali školstvo, zdravotníctvo, dôchodky. Po páde socializmu začala podnikateľská trieda ofenzívu proti sociálnym výdobytkom. To len dokazuje dočasnosť existencie sociálneho trhového hospodárstva. Návrat do takejto Európy je nemožný.

Slovenská ekonomika je previazaná so svetovou. Výhovorky na celosvetovú krízu preto politikov nezbavujú zodpovednosti. Za 25 rokov prokapitalistickí politici slovenskú ekonomiku zbavili samostatnosti a naviazali ju na celosvetové trhy.

Keď nám štát nevie dať prácu…

Slovensko je dnes krajinou, kde mladí nemajú perspektívu a utekajú do zahraničia zbierať jahody, robiť čašníkov, či slúžky v domácnosti. Tí, čo si prácu nájdu, robia často v nadčasoch, za smiešne nízke mzdy. Mladí si nemôžu zakladať rodiny, pretože nemajú kde bývať a riešením pre nich má byť hypotéka, pôžička na celý život s hrozbou, ak ju nebudú platiť, prídu o strechu nad hlavou.  Slovensko je dnes krajinou korupcie, úplatkárstva a protekcionizmu na každom rohu. Bez známostí si nielen podnikateľ nenájde odbyt, ale už ani pracujúci si nemôže nájsť prácu.

V ľuďoch narastá nevraživosť, podozrievavosť, násilie. Politici pred voľbami sľubujú hory-doly, po voľbách zneužívajú svoje postavenie, aby sa viac obohatili. Kapitalistická demokracia tak spreneveruje svoje vlastné heslá, keď šla proti socializmu s heslami proti úplatkárstvu, protekcionárstvu a sľubovala lásku.

V tomto marazme sa objavujú fašizoidné skupiny, ktoré využívajú problémy kapitalizmu a zvlášť národnostné a rasové vášne na svoju propagáciu. Ich cieľom je zachovanie trhového hospodárstva aj keď s istými sociálnymi vylepšeniami, ale snahou o potlačenie akéhokoľvek odporu stupeň vykorisťovania zvýšia. S týmto hrajú do karát podnikateľom a stávajú sa tak vážnou hrozbou.

Hnutie pracujúcich na Slovensku

Kým v zahraničí vidíme veľké protesty a štrajky pracujúcich proti politike ich vlád presadzujúcich záujmy podnikateľov, Slovensko je dnes na prvý pohľad tichou dolinou. Pracujúci, veriac dogme o dobrých podnikateľoch, si nechali odobrať všetky vymoženosti, ktoré mali. Dnes sa im siaha na dôchodky, okrem nepriamych nákladov sa požaduje priama platba za školstvo, platí sa v zdravotníctve.

Aj keď odborárske hnutie občas štrajkom pohrozí, je celkovo bezzubé. Keď napr. Dzurindova vláda štrajk železničiarov zakázala, odborári sa vrátili do práce, hoci súd po čase rozhodol, že počínanie vlády bolo protizákonné. Na druhej strane je pozitívna snaha zakladať odborovú organizovanosť na novovznikajúcich pracoviskách zahraničných kapitalistov. Aj tu je však pre nich prvoradejšia politika kompromisov.

Pri podrobnejšom pohľade medzi slovenských pracujúcich však zistíme, že kapitalizmus na Slovensku sa stretáva s odporom. Rôzne drobné protesty, štrajky na úrovni firiem ho sprevádzajú od 90-tych rokov. Niektoré končili aj úspešne. Pracujúci tu získavali prvé skúsenosti. V čase Dzurindovskej neoliberálnej vlády šli do protestov učitelia a po prvýkrát do štrajku aj lekári. Vo väčšine nových firiem sú odbory zakázané a tak už len samotné zakladanie odborovej organizácie je spojené s obrovskou odvahou a uvedomením.

Pracujúci a nezamestnaní tak získali prvé skúsenosti z bojov o svoju slušnú existenciu. Po 25 ročnej skúsenosti s kapitalizmom sa pracujúcim otvárajú oči. U starších sa objavujú spomienky na sociálne istoty z čias socializmu. Kríza, spojená s prepúšťaním a zatváraním fabrík stavia ľudí pred otázku, čo ďalej a zároveň ukazuje, že kapitalizmus nedokáže dlhodobo dobre fungovať. V súčasnosti však väčšina pracujúcich neverí v možnosť zmeny. Neverí vo svoju vlastnú silu a nevidí inú silu, ku ktorej by sa pripojila.

Vzdor- strana práce je organizácia akcie. Minimum byrokracie, maximum aktivity „v uliciach“. Naša strana pracuje medzi pracujúcimi a nezamestnanými. Organizujeme pracujúcich, nezamestnaných, dôchodcov a mládež k boju za svoje práva. Demonštrácie, petície, besedy, priama agitácia, ba keď bude treba aj štrajky, či blokády sú našou hlavnou zbraňou. Socializmus ,antifašizmus a environmentalizmus sú hlavné piliere strany.

Naša aktivita sa zameriava na monitorovanie situácie na pracoviskách a sociálne slabých s cieľom vybudovať postupom času sieť ľudí, ktorí by si navzájom pomáhali a podávali informácie. Títo ľudia by boli predovšetkým samotní pracujúci, čím by sa zapojili do procesu antisystémového boja.

VZDOR – strana práce sa plánuje zúčastniť už nasledovných parlamentných volieb, no naša činnosť je orientovaná mimo parlament, nakoľko skutočné zmeny, sa jednoducho cez parlament uskutočniť nedajú. Vládnuca elita to jednoducho nedopustí. Musíme sa teda spoliehať na našu jednotu a odhodlanie ísť do ulíc.

Komentár napísal predseda VZDOR – strany práce Stano Pirošík

www.vzdor.org