Celý svet aktuálne ovláda jeden nepredvídaný vplyv, vírus Covid-19. Tento globálny problém zasahuje do každej oblasti života občanov, podnikov a štátnych ekonomík, ktoré sa museli etablovať na nové podmienky. Prijímané opatrenia sú zväčša o tvrdých kompromisoch nevyhovujúcich ani jednej strane, avšak s cieľom čo najviac zmierniť dopad na ekonomickú recesiu a predísť silnejúcej ekonomickej kríze.

S ohľadom na ekonomiku sú implementované viaceré ekonomické opatrenia na úrovni Európskej Únie, tak ako aj na vnútroštátnych a na regionálnych úrovniach Vplyvom koronakrízy boli viaceré štáty Európskej Únie nútené na záchranu svojich ekonomík požiadať o pôžičku. Bolo potrebné taktiež pozastaviť účinnosť nariadení, ktoré zaväzovali štáty k dlhodobému znižovaniu celkového zadlženia a na tento cieľ Európska Únia žiaľ bude musieť apelovať až v budúcom období.

Pri tematike vymáhania pohľadávok bolo kľúčovým ustanovenie zákona č. 75/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach  vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktoré pojednáva o splácaní záväzkov voči veriteľom. Uvedený zákon zaviedol okrem iného aj odklad splátok v maximálnej lehote deviatich mesiacov v prípade bánk a odklad splátok v lehote troch mesiacov pri úveroch od tretích spoločností, a to s následnou možnosťou požiadania o odklad ešte o dodatočné tri mesiace splácania v neprospech veriteľov.

Už po prvej vlne koronakrízy sme zaznamenali rapídny pokles výšky priemerného platu, a to úbytok skoro až o 370,- Eur na obyvateľa. Negatívny pokles príjmov bol zaznamenaný až v 60% domácností a podnikateľom splácajúcim úvery poklesli príjmy až v 80% prípadoch, čo je neúmerne vysoké číslo a v čoho dôsledku nevyhnutne narastie počet aj výška nesplácaných faktúr a dlhov príslušným dodávateľom.

Možnosť odkladu splátok využilo 5,4 % zadlžených domácností, ďalších približne 3,8% si vybavilo iné úľavy, napr. vo forme refinancovania či poklesu mesačných splátok. Umožnenie odkladu splátok bolo nevyhnutným krokom pre prežitie niektorých domácností, avšak mnohí občania aj naďalej míňali svoje finančné prostriedky v nezmenenej spotrebe a preto po ukončení obdobia s odloženou splatnosťou predpokladáme platobnú neschopnosť záväzkov až u 15-20% z týchto domácností.

Odborníci odporúčajú každej domácnosti tvoriť si rezervu 10% z výšky mesačného platu a to až do navýšenia na sumu minimálne polročného platu na účet, z ktorého je možné peniaze okamžite bezúročne vybrať. Faktom však je, že až trom štvrtinám obyvateľstva Slovenska takáto rezerva chýba a prakticky žijú od mesiaca k mesiacu, kedy minú celú svoju výplatu na pravidelné režijné náklady a spotrebné výdavky. Avšak pri nečakanej životnej situácií, akou je napríklad koronakríza, sa slovenským domácnostiam finančná situácia výrazne zhorší, stávajú sa insolventnými a veľmi ľahko sa dostávajú do dlhov.

Výrazne negatívne prepady zaznamenal aj podnikateľský sektor, ktorým sa štát snažil pomôcť prijatím zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorý zaviedol okrem iného aj inštitút dočasnej ochrany. Jeho cieľom bolo zmiernenie dopadov pandémie na podnikateľskú sféru a zvýšenie zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti podnikov na Slovensku. Dočasná ochrana podnikateľom poskytuje určitú ochranu pred ich veriteľmi, a to vo forme konkurznej a exekučnej imunity. Ďalej ide o dočasnú nemožnosť výkonu zabezpečovacích práv a dočasný zákaz ukončenia niektorých zmlúv.

V prípade, že bola podnikateľovi poskytnutá dočasná ochrana a táto ochrana trvá k 31. decembru 2020, nadobudnutím účinnosti pripravovanej legislatívy sa pôvodná dočasná ochrana predlžuje do 31. januára 2021. Cieľom bolo zvýšiť likviditu podnikov a dať im čas a priestor na regeneráciu svojho fungovania. Celkový pokles tržieb naprieč mnohými odvetviami uvrhol viaceré ekonomicky činné subjekty do stavu, v ktorom nie sú schopné plniť svoje záväzky riadne a včas. V dôsledku oneskoreného plnenia, prípadne celkového neplnenia svojich záväzkov voči dodávateľom, títo nie sú schopný zaplatiť zas svojím subdodávateľom a nastáva stav, kedy hrozí riziko hromadného podávania žalôb a následného vyhlasovania konkurzov. Tím sa mnohé pohľadávky stanú nedobytnými, úplne nevymožiteľnými a o to viac sa môže zhoršiť finančná situácia podnikov.

Predpokladom na poskytnutie dočasnej ochrany je podľa novej legislatívy súhlas nadpolovičnej väčšiny veriteľov, ktorá je počítaná podľa výšky ich pohľadávok, a teda, že sa pri počítaní vychádza z priebežnej účtovnej závierky, ktorú je na tento účel žiadateľ povinný predložiť ku dňu, od ktorého v čase podania žiadosti neuplynulo viac ako 60 dní. Pri dosahovaní potrebnej väčšiny sa neprihliada na súhlasy spriaznených veriteľov a veriteľov, ktorých pohľadávky voči žiadateľovi o dočasnú ochranu prevyšujú v úhrne 100 000,- EUR.

Iným prípadom je stav, kedy bola pohľadávka priznaná a exekučné konanie nastalo po dátume 12.03.2020 a fyzická osoba požiadala súdneho exekútora o odklad exekúcie. V tomto prípade môže byť exekúcia pre pandémiu COVID-19 odložená a je nutné akceptovať fakt, že vymáhanie pohľadávok od fyzických osôb môže byť značne predĺžené o odkladnú lehotu. Nie je to však obdobie, kedy nemáte so svojimi pohľadávkami nič robiť! Napriek poskytnutej dočasnej právnej ochrany dlžníka je pre veriteľa možné domáhať sa splatnosti svojej pohľadávky, a to začatím súdneho konania na súde.

Prvým krokom by malo byť oslovenie vymáhacej agentúry, ktorá vám poradí a poskytne všetky informácie, ako pohľadávky efektívne vymáhať aj v týchto časoch pri zmenách zákonov a zmenách v efektívnosti vymáhacích postupov. Medzi top spoločnosti na trhu, ktoré sa venujú vymáhaniu pohľadávok patrí aj spoločnosť Claims Collection. Následne na základe podania žaloby môže veriteľ získať exekučný titul umožňujúci vymoženie pohľadávky. Pri fakte, že slovenské súdnictvo niekedy koná a rozhoduje i niekoľko mesiacov, by nebolo prospešné nevyužiť tento čas a nezačať vymáhací proces čím skôr. V prípade čakania by sa mohlo veriteľom stať, že dlžník podá návrh na konkurz skôr, než sa získa súdne rozhodnutie a tým by sa opäť mohla stratiť možnosť na získanie svojich finančných prostriedkov. Zároveň, lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany neplynú. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by malo napr. dôjsť k premlčaniu pohľadávky počas dočasnej ochrany dlžníka, tak k premlčaniu skutočne nedôjde a premlčacia lehota sa predĺži o čas, na ktorý bola dlžníkovi poskytnutá dočasná ochrana.

A poslednou dobrou radou pre všetkých, ktorí aktuálne v čase pandémie COVID-19 majú nesplatené faktúry a pohľadávky je, aby sa zameriavali skôr na vymáhanie súdnou cestou, keďže mnoho spoločností ponúka najmä mimosúdne vyjednávanie, ktoré je v momentálnej situácií vysoko neefektívne a má slabý dosah na dlžníkov.